Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
30 apríla 2009, 16:27

Článok dňa

Vydanie Gazeta publikuje článok Chavy Dačajevovej Boj s extrémizmom vychádza na novú úroveň. Ide v ňom o potrebu založiť komisiu pre boj s extrémizmom pri prezidentovi Ruska.


Ideu založenia komisie nastolil na konferencii v Jekaterinburgu Generálny prokurátor Ruska Jurij Čajka a hlava Výboru Štátnej Dumy pre občianske, trestné, arbitrážne a procesuálne zákonodarstvo Pavel Krašeninnikov. Taká komisia, do ktorej vchádzali predstavitelia Ministerstva vnútra, Federálnej bezpečnostnej služby, sféry vzdelávania a verejných organizácií jestvovala v 90 roky a pracovala efektívne. „Dlho sme si mysleli, že krajina, ktorá zvíťazila nad fašizmom, nepotrebuje zákonodarstvo o boji s extrémizmom, — hovorí Krašeninnikov. – Ale v 90 roky sa začali pozorovať prvé prejavy extrémizmu. Iba v roku 2002 sa prijal ohľadne tohto prvý systémový zákon. Štát vždy mešká v boji s extrémizmom.


Krašeninnikov uviedol údaje, v súlade s ktorými v Rusku minulý rok vzrástli v porovnaní s rokom 2006 extrémistické zločiny o 30 percent. Na základe údajov Generálnej Prokuratúry, v krajine je vyše 200 extrémistických organizácií združujúcich okolo 10 tisíc osôb. Vchádza do nich prevažne mládež do 25 rokov. Jurijovi Čajkovi to poskytlo dôvod podčiarknuť, že na efektívny boj s extrémizmom je nevyhnutné vytvoriť „jasný štátny systém zabránenia tomuto zlu“. Myslí si, že systém „zahŕňa v prvom rade preventívne práce, zdokonalenie zákonodarstva v danej oblasti a tesnú vzájomnú súčinnosť s inštitúciami občianskej spoločnosti“.


Podobný orgán pravda už od minulého roka existuje v štruktúre MV Ruska. Ale ak získa iniciatíva Krašeninnikova a Čajky podporu, možnosti komisie pri prezidentovi budú oveľa širšie, ako u vnútornej štruktúry MV. Podľa predsedu Rady centra na obhajobu práv Memoriál Olega Orlova, práca takej komisie by bola prospešná, ak do nej vojdú nielen predstavitelia silových rezortov, národných diaspór, ale aj obhajcovia práv, pretože boj s extrémizmom nadobudol v súčasnosti nejednoznačný ráz. Obhajca práv si myslí, že problémy extrémizmu sa využijú na rozšírenie pojmu extrémizmus. Do zoznamu extrémistickej literatúry sa poslednú dobu napríklad stále častejšie dostávajú náboženské vydania, vrátane aj klasických, vydaných ešte v XVII a XVIII. storočí.





  •  
    a podeliť sa