Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
24 apríla 2009, 17:06

Článok dňa

Dnes sa o miesto v rubrike Článok dňa uchádzajú autori Vremja Novostej – Arkadij Dubnov a Gajané Movsesjanová. Titulok ich opusu je Turecký gambit. V článku ide o nasledovné.

Dnes sa o miesto v rubrike Článok dňa uchádzajú autori Vremja Novostej – Arkadij Dubnov a Gajané Movsesjanová. Titulok ich opusu je Turecký gambit. V článku ide o nasledovné.


Arménsky prezident Serž Sargsjan, ktorý priletel do Moskvy 22. apríla neskoro večer už vedel, že ráno druhého dňa obletí svet senzácia: Arménsko a Turecko sa za sprostredkovania Švajčiarska dohovorili o normalizácii bilaterálnych vzťahov. Hlavy Ministerstva zahraničných vecí troch týchto krajín podpísali v noci na 23. apríla príslušné vyhlásenie a určili cestovnú mapu riadiacu priebeh rokovaní medzi Ankarou a Jerevanom. Predpokladá sa, že hlavným bodom bude na tejto mape otvorenie arménsko-tureckej hranice uzatvorenej Ankarou v roku 1993 na znak protestu proti okupácii Arménskom azerbajdžanských území počas vojenského konfliktu.


Ako tvrdia informované zdroje Vremja Novostej, Washington vyvinul nátlak na Jerevan a prinútil ho podpísať spoločne s Tureckom vyhlásenia „bez predbežných podmienok“. Takou podmienkou mala byť, ako vyhlásili predstavitelia arménskej nacionalistickej strany Dašnakcuťun, uznanie Tureckom genocídy Arménov a obnovenie práv arménskeho národu. Bývalý kandidát na post prezidenta Arménska Arman Melikjan v interview pre denník nevylúčil, že Turci, ako naďalej zostávajúci spojenci USA, môžu zároveň ísť na väčšie zblíženie s Ruskom a stať sa jeho strategickým partnerom, čo v podstate zmení rozostavenie síl. Ale je aj iný variant hroziaci stratou Ruskom svojich pozícií v regióne. V prípade normalizácie arménsko-tureckých vzťahoch bude musieť asi Rusko vyviesť svoje základne z Arménska, pretože turecká strana vytýčila ako jednu z podmienok normalizácie vzťahov s Arménskom, vyvedenie ruských vojsk, vrátane ruských pohraničníkov, z hranice medzi Tureckom a Arménskom, — zdôraznil politik.


Intriga udalostí na Južnom Kaukaze sa zdá byť ešte viac zložitou ak zohľadniť, že už o niekoľko hodín po podpísaní, sa arménsko-turecká dohoda stala predmetom posúdenia prezidenta Arménska a Ruska. Serž Sargsjan poďakoval Dmitrijovi Medvedevovi za bezcenný prínos do vyriešenia Náhorno-karabachskej otázky a za to, že v dôsledku návštevy prezidenta Azerbajdžanu sa pozícia Ruska nezmenila a spočíva v tom, že konflikt by sa mal vyriešiť na základe princípov medzinárodného práva. Arménsky prezident mal zjavne na zreteli uznanie práva národov na sebaurčenie, zdôrazňuje Vremja Novostej.


Azerbajdžanský prezident Iľcham Alijev, ktorý bol nedávno v Moskve, sa takisto súhlasne vyslovil o ruskej pozícii založenej na princípoch medzinárodného práva. Ale pre Baku je hlavným princípom uznanie územnej celistvosti Azerbajdžanu. Zdá sa, že serióznym krokom Baku a Jerevanu v ústrety sa môže stať vzájomné, ale dočasné odmietnutie určenie štatútu Náhorného Karabachu pomocou referenda medzi obyvateľstvom. Práve tento bod je jedným z najpodstatnejších záverov rokovaní Dmitrija Medvedeva a Iľchama Alijeva.













  •  
    a podeliť sa