Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
24 apríla 2009, 11:47

Arménsko a Turecko chcú prevrátiť čiernu stránku dejín

 Arménsko a Turecko chcú prevrátiť čiernu stránku svojich dejín. Je symbolické, že Jerevan a Ankara sa dohodli uregulovať vzťahy iba deň pred dňom pamiatky na obete genocídy Arménov v Osmanskej Ríše.

 Arménsko a Turecko chcú prevrátiť čiernu stránku svojich dejín. Je symbolické, že Jerevan a Ankara sa dohodli uregulovať vzťahy iba deň pred dňom pamiatky na obete genocídy Arménov v Osmanskej Ríše. Práve táto tragédia zo začiatku minulého storočia rozdelila  na mnohé desaťročia dve susedné krajiny a ich národy.


Modlitbami v kresťanských chrámoch desiatkov krajín sveta a tichými fakľovými pochodmi oslavujú  Arméni celého sveta 24. apríla  deň pamiatky na obete genocídy. V tento deň v roku 1915 sa v Turecku, ktoré bolo na strane Nemecka v Prvej svetovej vojne,  začala rozsiahla akcia vyvraždenia a deportácie Arménskeho národu. Začiatkom 20 storočia žilo v Tureckej ríši  viac ako 2 milióny Arménov. Susedstvo s kresťanmi nebolo v cieľoch ideológie panturkizmu. Okrem toho problémy na rusko-tureckom fronte sa stali pre mocenských predstaviteľov dôvodom obviniť Arménov v pomoci Rusku. Tak sa začali Arménske pogromy. Skoro jeden aj pol miliónov Arménov zahynulo.


Genocída Arménov nastolila pred ľudstvom serióznu úlohu, je presvedčený ruský historik Michail Alexandrov:


Západná diplomacia po Prvej svetovej vojne fakticky ignorovala fakt genocídy a nevšímala si Arménske pretenzie, pretože chcela požiť Turecko proti Rusku. Výsledkom toho sa stalo zopakovanie genocídy už v Európe voči rôznym národom zo strany hitlerovského Nemecka. Je to ešte jeden príklad použitia dvojitých noriem v medzinárodnej politike.


Mnohé krajiny Západu, ktoré uznali genocídu Arménov a aj Holokaust nenašli u seba politickú odvahu odsúdiť pokus genocídy 21 storočia. A práve agresiu Gruzínska proti Južnému Osetsku. A len konanie Moskvy na donútenie Tbilisi k mieru zachránilo obyvateľov Južného Osetska pred vykynožením.


Tendencia upevnenia stability na Kaukaze pravdaže bude aj naďalej určovať hlavný vektor rozvoja toho regiónu. Potvrdzuje to krok Arménska a Turecka o vypracovaní cestovnej mapy na ceste k dobrému susedstvu a vzájomnej úcty. Ankara žiada od Jerevanu vzdať sa krokov o medzinárodnom uznaní faktu genocídy a podpory Náhorného Karabachu v konflikte s Azerbajdžanom. Sú to dve hlavne prekážky, ktoré budú robiť problém stranám v normalizácii vzťahov. Práve preto politická vôľa Jerevanu a Tbilisi otvoriť novú stránku v svojich dejinách, si vyžaduje aktívnu podporu priateľov, partnerov a spojencov. Moskva je pripravená zohrať svoju úlohu v tomto procese.



  •  
    a podeliť sa