Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
17 marca 2009, 19:16

Nord Stream: medzi Scillou a Charibdou

Blíži sa Deň Baltického mora, deň ochrany vodného prostredia tohto unikátneho vnútrozemského dopravného koridoru, ktorý spája Rusko, Európu a Áziu.

Blíži sa Deň Baltického mora, deň ochrany vodného prostredia tohto unikátneho vnútrozemského dopravného koridoru, ktorý spája Rusko, Európu a Áziu. Jeho voda sa obnovuje kvôli zemepisnej polohe raz za 20 až 40 rokov a preto má Baltické more viac ako dosť problémov. Nezhorší plynovod Severný prúd ešte viac túto situáciu? Neutrpia napríklad žijúce tam morské levy, chlpaté tulene, veľryby a delfíny? Tu je odpoveď najautoritatívnejšieho v Rusku ekológa, dopisujúceho člena Ruskej akadémie vied a Americkej akadémie presných a humanitárnych vied Alexeja Jablokova:


„Situácia s morskými cicavcami v Baltickom mori nie je katastrofálna. Áno, ich počet klesá, ale nemyslím si, že Nord Stream túto situáciu zhorší. Veď v prípade znečistenia zvieratá jednoducho odtiaľto odídu. Pracoval som na Baltickom mori v 60. rokoch. Vtedy sa podarilo znížiť vypustenie do mora znečisťujúcich látok (ťažkých kovov, pesticídov) z kontinentálnej Európy a populácia sivých tulení začala rásť. Ale objavili sa iné veci. Morské ekologické prostredie je dynamické a pohyblivé. Takže, opakujem, dnes nie je ani jeden morský živočích v Baltickom mori ohrozený“.


S tuleňmi je to jasné. Ale čo ľudia? Obyvateľstvo Baltického regiónu je vážne znepokojené. Neohrozí tento „projekt storočia“, plynovod po dne mora z Ruska do Európy, životne dôležitý pre pobaltské krajiny lov rýb a dopravné cesty? A hlavné, čo bude s pochovanými tam na dne, chemickými zbraňami?


„Svojho času som sa ako poradca prezidenta pre otázky ekológie zaoberal týmto problémom. Pripomeniem, že po skončení 2. svetovej vojny sa spojenci rozhodli potopiť v Baltickom mori trofejové chemické zbrane. Pritom ich Američania, Francúzi, Angličania potápali celými loďami. Tieto miesta sú približne známe. Sovietski námorníci ale hádzali zbrane rovno cez palubu na veľkých plochách. Čas plynul, náboje poklesli do bahna. Dnes sa ich v každom prípade nesmieme dotknúť. Ako sa tomu vyhnúť pri budovaní širokého kanálu, do ktorého položia potrubie plynovodu? Pravdepodobnosť náhodného dotyku s potopenými nábojmi je veľká“.


S doktorom biologických vied Jablokovom nesúhlasí koordinátor medzinárodnej konvencie Espo ( na ocenenie vplyvu na životné prostredie v nadhraničnom kontexte) za Rusko Vladimír Ivlev:


„Veľmi si vážim pána Jablokova, je to známy vedec. Ale sú rôzne názory ruských a zahraničných odborníkov. Zisťuje sa napríklad, že najmenšiu škodu morskému prostrediu spôsobili práve zbrane, roztrúsené na veľkých plochách a najväčšiu – potopené celými vlečniakmi. A predsa je znepokojenie Švédska, Dánska, Fínska dobre známe spoločnosti vyvíjajúcej projekt Nord Stream. Podrobne sa skúmali trate naplánovaného plynovodu na šírku 200 m a viac. Preskúmali sa dokonca miesta predpokladaných zakotvení. Potrubie budú dávať do mora z lodí. Takže sa aj preverili miesta predpokladaného zakotvenia týchto lodí. V koridore stavby hľadali za pomoci technických prostriedkov prítomnosť kovov. Niekedy nachádzali nečakané veci. Našli 30 sudov nejasného pôvodu, Vyfotografovali ich a… nechali. Tu súhlasím s Alexejom Jablokovom – radšej sa netreba dotýkať zbraní na dne mora. Ale čo robiť s iným nálezom – o tom rozhodnú Švédi. V blízkosti ich pobrežia výskumníci narazili počas previerky jedného variantu trasy na historickú relikviu — loď, ktorá sa potopila asi v 17-18 storočí. Po výskumoch sa do projektu zahrnuli opravy, aby sa vylúčili možné ekologické a iné riziká.


Vyzerá to tak, že stavbári majú pred sebou takmer klenotnícku prácu. Pretiahnuť nite unikátneho plynovodu po dne Baltického mora je tak isto ťažké, ako preplávať medzi Scillou a Charibdou.


Vladimír Ivlev:


„Aj tak sa dá povedať. S kolegami z pracovnej skupiny Espo sme prišli k názoru, že po prvý krát sa vo svetových ekologických dejinách uskutočnili tak veľké predbežné práce pre projekt. Vydalo sa na ne 100 miliónov eur. Ministerstvo prírodných zdrojov a ekológie RF dostalo od spoločnosti 2 tisíc stránok materiálov na ocenenie vplyvu na životné prostredie. Dokument poslali aj iným zainteresovaným stranám. Dá sa povedať, že oficiálna procedúra konzultácií sa začala.


Nakoľko otvorene prebieha posúdenie projektu Severný prúd? Je tu možnosť 100%-ného poistenia pred ekologickým rizikom pri jeho budovaní? To sa dozviete z ďalších relácií stanice Hlas Ruska.


  •  
    a podeliť sa