Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
7 marca 2009, 20:54

Poslanec Klimov o problémoch Európskej únie

V Bruseli sa uskutočnil mimoriadny summit EÚ. V situácii blízkej k finančno-hospod chaosu začali hlavy 27 štátov hľadať odpoveď na otázku „Čo robiť“? Otázka „Kto je vinný? visela vo vzduchu, ale tak ani nezaznela.

V Bruseli sa uskutočnil mimoriadny summit EÚ. V situácii blízkej k finančno-hospodárskemu chaosu začali hlavy 27 štátov hľadať odpoveď na otázku „Čo robiť“? Otázka „Kto je vinný? visela vo vzduchu, ale tak ani nezaznela. Náš dopisovateľ sa telefonicky spojil s poslancom Štátnej dumy a členom Výboru pre medzinárodné otázky Andrejom Klimovom a požiadal ho odpovedať na niekoľko otázok týkajúcich sa tohto mimoriadneho summitu.


- Aká je podľa Vás hlavná príčina takého urýchleného zvolania mimoriadneho summitu?


- Bol to pokus pozrieť sa, aký vplyv mala kríza na krajiny Európskej únie, ktoré sa nachádzajú na západe EÚ a na Východe, to znamená na „Starú Európu“ a na bývalé socialistické krajiny, ktoré pomerne nedávno vstúpili do EÚ. Ak sa prvým viac menej darí vysporiadať s krízou, druhé sa dostali jemne povediac, do nie veľmi dobrej situácie. V týchto krajinách v súčasnosti rastie nespokojnosť, pretože šli na teplé a sýte miesto, ale ocitli sa v bahne krízy, v ktorom môžu, ako ukazujú závery summitu, uviaznuť na dlho.


- No a čo taká chválená európska jednota spolu so spoločným hospodárskym priestorom?


- Teraz sa vyjasňuje, že krajiny Európskej únie tradičnej západnej demokracie, sa počas krízy začali predovšetkým starať o vlastnú záchranu. Británia, Francúzsko a Nemecko sa starajú predovšetkým o svoje záujmy a o krajiny Východnej Európy sa naopak príliš nezaujímajú a predstavujú im širokú možnosť zachrániť sa samým. Na tomto summite ako morálnu podporu novým demokraciám rýchlo vysvetlili, že kríza je unikátny jav a opatrenia na východisko z nej by mali byť takisto unikátne. Nemôžu byť nijaké spoločné opatrenia a tieto krajiny môžu počítať iba s určitou pomocou. V EÚ sa pritom doposiaľ vedú reči o spoločnom európskom hlase, no v skutočnosti sú to iba reči o Gruzínsku, alebo o narušení ľudských práv v Rusku. Slovne ešte niečo hovoria o spoločnom hospodárskom priestore, ale čo sa týka veci, Francúzsko napríklad navrhuje podporovať iba svoj automobilový priemysel.


- Aké závery si môžu z toho urobiť nové demokracie a pomôže to upevniť EÚ?


- Taká situácia ukázala mnohým v krajinách východného – bývalého socialistického bloku, že tento bruselský chlieb nie je až taký sladký a že nikto sa tam nestará o ich záujmy. Niektoré z týchto krajín pochopili, že nevidieť konca ich ceste do žiarivej zóny euro. Nemyslím si, že to silne upevní Európsku úniu, pretože zlý príklad ukázaný „Starou Európou“, môže byť nákazlivý a na protekcionizmus jedných krajín môžu iné krajiny odpovedať izolacionizmom.


- S ohľadom na hore uvedené, k akým záverom by malo prísť Rusko pri podpísaní novej dohody o spolupráci s EÚ?


- Rusko by malo prísť predovšetkým k záveru, že pri podpísaní novej dohody o strategickej spolupráci s EÚ, je tam treba jasnejšie vysvetliť všetky jeho ustanovenia. Táto kríza ukázala, že všetky európske krajiny sú navzájom závislé a my by sme sa mali pravdaže poistiť pred tými problémami, s ktorými sa stretli nové demokracie. Malo by byť tak, že to, čo je zakotvené v zmluve, je právne záväzné, malo by sa plniť a politické deklarácie sú iba otriasaním vzduchu. Na to by sme nemali míňať ani čas a ani prostriedky.


To bol poslanec Štátnej dumy a člen Výboru pre medzinárodné otázky Andrej Klimov.





  •  
    a podeliť sa