Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
19 decembra 2008, 20:38

Výstava "Veľkolepej Porty" z fondov múzeí Moskovského Kremľa

Výstava Veľkolepej Porty, ktorá sa zahájila 17. decembra v Moskovskom Kremli, nedemonštruje len exponáty fantastickej krásy, ale aj akýsi model tolerantného spolunažívania rôznych civilizácií.

Výstava Veľkolepej Porty, ktorá sa zahájila 17. decembra v Moskovskom Kremli, nedemonštruje len exponáty fantastickej krásy, ale aj akýsi model tolerantného spolunažívania rôznych civilizácií.


Z fondov Kremľovských múzeí sa vystavuje množstvo unikátnych predmetov vytvorených v 16 až 17 storočí majstrami Osmanského impéria. Drahocenné zbrane, veľkolepé konské postroje, zlaté a strieborné zlatnícke výrobky, rozkošné látky a nefritové zrkadlá… Všetko sú to naozajstné skvosty tureckého dekoratívneho a aplikovaného umenia. A zároveň umelecké rarity patriace Rusku. Prečo? Sú to dary tureckých sultánov ruským cárom, ktorí udržiavali tesné kontakty s Osmanskou ríšou. Preto sa môže umenie Veľkolepej Porty smelo nazvať ako výstava rozprávajúca o dejinách diplomacie. Rusko tu ozaj figuruje ako predstaviteľ Európy a to zdôrazňuje aj samotný názov expozície. Ako Veľkolepú Portu nazývali Osmanskú ríšu v 16. storočí práve európski diplomati.


Výstava v Kremli demonštruje ešte aj najhlbšie prepojenie kultúr. V súčasnosti už mnohí zabudli na ten fakt, že na území Osmanského impéria sa nachádzalo veľa dielní, v ktorých pracovali moslimskí majstri nad objednávkami, ktoré postúpili z kresťanského sveta. Námestníčka riaditeľa Múzeí Moskovského Kremľa Zelfíra Tregulová na to poukazuje a ako príklad ukazuje vojenskú prilbicu vystavenú v jednej z vítrin.


Expertka rozpráva, že ruský cár Michail Romanov si dával pred bojom dole cársku čiapku Monomacha a obliekal si túto prilbicu, v ktorej vychádzal na pole boja. Je to prilbica tureckej práce zo 16-eho storočia. Zdobí ju pás výnimočne nádherného arabského ornamentu, ktorý je veľmi dlhým citátom z Koránu. Na také veci sa vtedy, ako sa teraz vraví, nepozerali, podotýka Zelfíra Tregulová. — Hlavné bolo, že je to prilbica z tureckej dielne. A tureckých majstrov považovali vtedy za najlepších na svete.


Preto si aj iný ruský cár – Alexej Michajlovič objednal v polovici 17 storočia u tureckých zlatníkov komplekt svojich vlastných regálií. A v dielňach sultána vyrobili preňho cárske symboly pravoslávneho štátu.


Ale možnože najzaujímavejším exponátom výstavy je slávnostný odev metropolitu. Takisto ho vyrobili na objednávku. Cár Ivan Grozný prikázal v roku 1583 ušiť ho pre metropolitu Dionýza…. Sú to biele šaty z atlasu s utkaným zobrazením Matky Božej na celú výšku. Lemujú ich kvety zo šípovej ruže a tulipánov – typický vzor pre ľudové umenie tureckých plemien. Také je to divné prepletenie náboženských a umeleckých motívov. A ako to prirodzene vyzerá!


Unikátne veci vyrobené tureckými majstrami z fondov Múzeí Moskovského Kremľa, uvidia aj zahraniční milovníci umenia. V máji 2009 sa vystavia vo Washingtone na výstave Cári Východu.


  •  
    a podeliť sa