Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
13 decembra 2008, 19:27

Epocha dvoch patriarchov

Po smrti patriarchu Moskovského a Celého Ruska Alexija druhého sa pre Ruskú Pravoslávnu cirkev zavŕšila celá epocha – ťažká a zložitá.

Po smrti patriarchu Moskovského a Celého Ruska Alexija druhého sa pre Ruskú Pravoslávnu cirkev zavŕšila celá epocha – ťažká a zložitá. Dnes už ju nazývajú ako epochu zjednotenia cirkví, alebo ako epochu dvoch patriarchov – Predstaveného Ruskej Pravoslávnej cirkvi Alexija druhého a jeho najbližšieho prívrženca Ruského zahraničia – metropolitu Východoamerického a New Yorkského Lavra. Bez týchto dvoch osobností by nebolo zjednotenie Ruského pravoslávia a zdolanie rozkolu v cirkvi možné.


Obaja doslovne splnili svoju misiu – zjednotili ruské Pravoslávie a veľmi skoro na to odišli so života. Jeden za druhým a do roka… Prvého takého ťažkého roka po zjednotení.


Budúci metropolita Lavr sa narodil v roku 1928 — rok po tom, ako sa v Ruskej Pravoslávnej cirkvi udial rozkol. Príčinou cirkevného rozdelenia boli revolučné udalosti na začiatku XX. storočia a odmietnutie časti ruského duchovenstva prijať nových predstaviteľov moci. Mnohí kňazi boli mútení opustiť Rusko a vytvoriť v emigrácii svoju Pravoslávnu cirkev. Rozkol trval skoro 90 rokov.


Metropolita Lavr začal viesť Ruskú pravoslávnu zahraničnú cirkev v roku 2001, rok po jubilejnom Koncile, na ktorom sa hierarchovia Pravoslávnej cirkvi nakoniec dohovorili o zjednotení. Práve s jeho príchodom sa vyviedli rokovania o zjednotení cirkví na praktickú rovinu – myslí si predstaviteľ Moskovského Patriarchátu Vsevolod Čaplyn.:


- Vladyka metropolita Lavr zohral dôležitú úlohu v procese zjednotenia Ruskej pravoslávnej exilovej cirkvi s materskou Cirkvou vo vlasti. Práve po jeho príchode na post hlavy Koncilu zahraničnej cirkvi, sa dostal proces zjednotenia cez činnosť spoločných komisií a diskusie, ako aj vzájomné návštevy, do praktickej roviny. Metropolita Lavr vtedy, keď sme iba šli k zjednoteniu, neraz navštívil Rusko a modlil sa v našich chrámoch. Všetko to v značnej miere priblížilo cirkevné zjednotenie.


Takú istú a možnože aj dokonca väčšiu úlohu zohral v procese zjednotenia Cirkví aj patriarcha Alexij druhý. Pätnásty patriarcha Ruskej pravoslávnej cirkvi zasadol na trón patriarchu v roku 1990. Za prvých desať rokov jeho nachádzania sa na tomto poste sa v Rusku začali obnovovať chrámy likvidované v roky boja proti Bohovi a zahájil sa zložitý proces návratu pravoslávnych svätýň zo zahraničia. Metropolita Lavr niekoľko krát tajne pricestoval do ruskej metropoly a zišiel sa s Alexijom druhým. Dôverne posúdili proces zmierenia a snažili sa nájsť čo najrýchlejšiu cestu ako to urobiť, hľadali slová na presvedčenie nepriateľov tohto zjednotenia. Výsledkom ich schôdzok a ťažkej každodennej práce počas skoro desaťročia, bol tak dlho očakávaný mier v ruskom pravoslávie. 17. mája 2007 sa podpísal dokument o kanonickej komunikácii Cirkví.


Metropolita Lavr nedožil do prvého výročia Zjednotenia Ruského pravoslávia iba niekoľko mesiacov. Zomrel 16. marca 2008 v Amerike. Pokračovanie jeho práce začatej oboma predstavenými ľahlo na plecia Alexija druhého. Od podpísania Dokumentu o komunikácii cirkví Patriarcha cestoval po zahraničných pravoslávnych chrámoch, komunikoval s pastvou žijúcou dnes v najrôznejších krajinách sveta, staval a svätil nové pravoslávne chrámy v Japonsku, Latinskej Amerike, Afrike a Saudskej Arábii – všade, kde je aspoň trochu pravoslávnych. Bol to skutočne Zlatý vek Ruského pravoslávia. A preto bola tým ostrejšia nečakaná smrť predstaveného Ruskej pravoslávnej cirkvi, hovorí Vsevolod Čaplyn:


- Bez Patriarchu Alexija sa už vôbec nedajú predstaviť ani dejiny Ruskej pravoslávnej cirkvi, ani dejiny Ruska a iných krajín, národy ktorých duchovne riadia našu cirkev. Meno Patriarchu symbolizuje cirkevné obrodenie po mnohých desaťročiach prenasledovania a obmedzovania.


Patriarcha svojim múdrym slovom, svojim pokojným duchom, svojim oduševneným darom komunikovania s najrôznejšími ľuďmi, darom zjednotenia a zmierenia uhasil mnohé konflikty, upevnil jednotu s cirkvou a v mnohom podľa mňa zbavil našu spoločnosť a naše národy tých strastí a nálad, ktoré mohli byť v prelomovom období dejín skutočne strašné. Naše dejiny by boli bez Alexija druhého iné. A treba poďakovať Bohu za tie oduševnené a skutočne zázračné roky cirkevnej obrody, ktoré sú spojené s menom Patriarchu Alexija.


Pripomenieme, že Patriarcha Moskovský a Celého Ruska Alexij druhý zomrel ako 80 ročný 5. decembra vo svoje rezidencii pri Moskve.


Dnes zahajuje Ruská pravoslávna cirkev novú stránku svojich dejín. Ruské zahraničie začal viesť nástupca ideí metropolitu Lavra – metropolita Ilarion. Veľmi skoro sa dozvieme meno 16-eho predstaveného ruskej pravoslávnej cirkvi a nástupcu patriarchu Moskovského a Celého Ruska Alexija druhého. 29. januára 2009 sa na Koncile zvolí nový Patriarcha. Čas ukáže, akou bude Ruská pravoslávna cirkev v budúcnosti. Ale už teraz je jasné jedno, že vďaka Patriarchovi Alexejovi a metropolitovi Lavrovi, je súčasná Ruská pravoslávna cirkev silná, presvedčivá, obrodená a zjednotená.




  •  
    a podeliť sa